Na začiatku bol loop

V roku 2008 Ivan Šiller, vtedy ešte ako doktorand na VŠMU, pripravoval so svojimi zahraničnými študentmi (Eunjoo Noh, Yoko Kato a Fiorina Coletta) skladbu amerického minimalistu Stevea Reicha Six Pianos. Je to 20-minútový "stück" pre šesť klavírov z roku 1973. Potreboval však ešte dvoch klaviristov, tak oslovil Zuzanu Biščákovú a Fera Királya. "So skladbou som sa zoznámil počas svojho štúdia v Gente (Belgicko). Odvtedy som ju chcel uviesť aj na Slovensku. Rozhodlo aj to, že som začal učiť na VŠMU predmet interpretačný seminár, no a najlepšia škola je podľa mňa prax. Chcel som zapojiť študentov do zaujímavého projektu. Six Pianos bola najlepšia voľba. Bola to navyše slovenská premiéra. .... a začiatok Cluster Ensemble." - Ivan Šiller Skúšali sme to vtedy s Ivanom na stosedemnástke. Boli tam síce len dva klavíry (nikde ich nie je pokope viac), tak sme sedeli traja za každým... To ale nebol problém. Horšie to bolo, keď sme si uvedomili, že v Bratislave (možno aj na celom Slovensku) je len jedno miesto, kde sa dá zrealizovať tento projekt, a to v obchode s hudobnými nástrojmi MADA na Medenej. Vtedy tam pracovala ako vedúca, tiež hudobníčka, Janka Bezeková. Pri stretnutí s ňou som myslel len na to, že to musí vyjsť... Jej reakcia bola prekvapujúca: "Jasné, dá sa. Kedy to chcete?" Tak sa stalo, čo sa malo, a tí, čo tam boli, vedia. Po koncerte sa začali vynárať prvé myšlienky o kapele a o možnom budúcom projekte. Tak začal vznikať CLUSTER - zoskupenie pre súčasné umenie. Medzitým Fiorina odišla do Talianska a my sme v roku 2009 pripravili nový projekt s názvom Living Room Music. Premiéru mal na festivale Space v Bratislave na jeseň 2009. Tento koncert - performance je postavený na skladbách Martina Burlasa (Záznam siedmeho dňa), Stevea Reicha (Clapping Music, Music for Pieces of Wood, Four Organs) a Johna Cagea (Suite for Toy Piano, Living Room Music). Vďaka podpore sa nám v roku 2010 podarilo zrealizovať s týmto projektom jedinečnú a zároveň dobrodružnú šnúru koncertov po šiestich slovenských mestách. Yoko sa však musela vrátiť do Tokia, tak sme museli vyriešiť problém s chýbajúcim hráčom. Hľadali sme niekoho, kto má skúsenosť s rytmom, pretože vydržať ťahať marakasy 25 minút nonstop v jednom pulze v Reichových Four Organs vyžaduje veľkú mieru sústredenia, presnosti, no najmä fyzickej výdrže. Tak sa k nám pridal Dalibor Kocián.


Program: Living Room project
Martin Burlas - Záznam siedmeho dňa (1993)
John Cage - Suite for Toy piano (1948)
Steve Reich - Clapping Music (1972)
Music for pieces of wood (1973)
John Cage - Living room music (1940)

Zápisky ciest

5. októbra 2010 Nové Zámky ~ Galéria umenia
Prvý koncert bol v Galérii umenia v Nových Zámkoch. Sme v stand-by mode plní očakávania, čo sa stane, pretože Nové Zámky nie sú veľké a my hráme na všeličom. Elektrické vŕtačky, pílka, okno, preparovaný klavír, paličky, kokosový orech... Nakoniec bolo plno a ľudia museli sedieť aj na schodoch. Bola tam krásna komorná atmosféra. Síce trochu veľa svetla, ale za to môže priestor, a nie organizácia. Pozitívne je, že medzi divákmi boli aj učiteľky základných umeleckých škôl. Je super, keď máme pocit, že deti učia ľudia, ktorí sa tiež stále učia a nemajú zábrany objavovať nové, cudzie svety...

6. októbra 2010 Žilina ~ Stanica Žilina-Záriečie
Do Žiliny vyrážame s plnou výbavou ako ešte nikdy. Mikrobus (šofér Csaba - fajn chlapík), aparatúra v prívese, syntetizátory (vďaka Mada Music!), zvukár Roman Laščiak, fotografka Lucia Csajka, dve škatule vŕtačiek, pohárov, paličiek, lampičiek a iných zvukových objektov. Proste veľká pohoda. Kultúrny uzol Stanicu Žilina-Záriečie netreba predstavovať. Je to vynikajúci a skúsený partner, ktorý si dokázal vybudovať úžasné priestory. Hrali sme v S2, v novej budove postavenej z prepraviek od piva... Vďaka možnostiam, ktoré Stanica ponúka, nám príprava scény trvala šesť (!) hodín. Bola to "makačka", ale stálo to za to. Naše snaženie bolo pre divákov prvým znamením, že nejde o klasický koncert a mnohí z nich si scénu po koncerte prišli obhliadnuť bližšie. Vydarený koncert, početné mladé publikum, ešte raz "cool" priestor - výborný začiatok turné.

12. októbra 2010 Ružomberok ~ Galéria Ľudovíta Fullu
Koncert v Galérii Ľudovíta Fullu zorganizoval jeden človek. Ružomberčan. Milovník hudby. Skvelý človek. Matúš Biščan. Sám pod hlavičkou pohľadový_betón (čo, ako sme sa dozvedeli, nie je žiadne "ozetko", ale názov jeho produkcie), sa postaral o všetko, čo sme potrebovali. Vybavil priestory, postaral sa o propagáciu, sponzorov a naše ubytovaniePriestory každej galérie sú vždy inšpirujúce, scéna dostala opäť nové rozmery. Okolo obrazy Ľudovíta Fullu. Kopa farieb, Prvý máj, žeriavy, staré zvyky. Zvuk síce trochu trpel, ale koncert sa vydaril. Akosi máme dobrý pocit, že v malých mestách sa dá (keď sa chce) pritiahnuť dostatočný počet ľudí na koncerty súčasnej hudby (ale to, čo sme hrali, bola vlastne už "klasika").

13. októbra 2010 Poprad ~ Tatranská galéria
Ak má niekto rád staré mašinky, tak Tatranská galéria (v budove elektrárne zo začiatku 20. storočia) sa mu bude páčiť. Príjemné privítanie s pani riaditeľkou Ondrušekovou, ktorá je prinajmenšom šikovnou manažérkou, lebo to, čo sa udialo s priestormi tejto galérie za posledné roky, je isto na našom malom Slovensku vzácne. V tento deň aj príprava trvala akosi kratšie (veď už sme si to v Žiline nacvičili...). Stretnutie v ochotnom prostredí nám všetkým dobilo baterky, lebo každodenné balenie, vybaľovanie a stavanie scény bolo naozaj vyčerpávajúce (nehovoriac o tom, že sme ešte potom hrali náročný program). Náš koncert bol spojený s vernisážou fotografií Karola Kállaya v rámci otvorenia festivalu Factory Art, vďaka čomu sa koncert dostal k rôznorodému početnému publiku. Je pravda, že počas poslednej skladby Four Organs sa publikum trochu preriedilo, ale odišli najmä mladí stredoškoláci, ktorí sa zrejme s takouto hudbou stretli prvýkrát v živote. Určite je dobré, že už vedia aj o takomto umení, a možno v budúcnosti si to dajú až do konca. Medzi divákmi bol aj výtvarník Otis Laubert, od ktorého sme dostali poďakovanie do knihy návštev. Tešíme sa :). Ono je to vždy povzbudivé, keď človek dostane feedback. Od hocikoho...

14. októbra 2010 Košice ~ Kasárne/Kulturpark
Cestou do Košíc krátka prestávka na Sivej Brade. Je to magické miesto. Kopec s kaplnkou, spod ktorého vyviera vysoko mineralizovaná voda, ktorá kryštalizuje nabielo. Treba vidieť (ochutnať - "vajcovka", ako sa patrí). Po troch aktívnych dňoch už cítime vyčerpanie, tak v Košiciach navštívime lekáreň. Pre istotu. Obed vo vegetariánskej reštaurácii, rýchla káva a hor sa na kasárne, kde sa inventár Kulturparku rýchlo stáva súčasťou scény. Po stranách sú dve vyvýšené pódia, ktoré vytvárajú obývačku pre Living Room Music (Cage). Možnosti osvetlenia scény dávajú zabrať, ale nakoniec sa predsa len dopracujeme k finálnej podobe a spokojnosti všetkých. Hotovo. Keby sme tam nemali syntetizátory, tak by to vyzeralo na nejaké divadlo.Koncert sa hral s veľkou chuťou a skladba Music for Pieces of Wood (Reich) bola vďaka akustike lahôdka. Napriek industriálnosti sály je pocit pri hraní príjemný a zvuk vôbec nie je taký "vlhký" ako v predchádzajúcich priestoroch (v Ružomberku to bolo najkritickejšie). Košické publikum je ďalším dôkazom, že o koncerty hudby klasikov 20. storočia majú záujem najmä mladí ľudia. A to je dobre.

15. októbra 2010 Medzilaborce ~ Múzeum Andyho Warhola - wtf!?
8.50 Telefonát z Medzilaboriec, po1tvrdenie posledného koncertu, na ktorý sme sa všetci asi najviac tešili, veď Warhol a Cage boli súčasníci...
9.06 Ďalší telefonát. Ten istý volajúci. Koncert sa MUSÍ; zrušiť. V múzeu Andyho Warhola sa stal "náhly technický problém". Prasklo potrubie. Chodia po fekáliách...
9.15 Nevzdávame sa. Voláme, že my prídeme a spravíme performance na ulici pred múzeom. Nedá sa. Už sa pridal aj výpadok elektriny.
9.21 Hľadáme náhradné riešenie. Naozaj sa nechceme dať odradiť, veď komunikácia s Medzilaborcami bola doteraz viac ako dobrá. Rozhodneme sa, že budeme hrať bez elektriny tie kusy, ktoré sa dajú.
9.26 Voláme my a dohadujeme náhradné riešenie, pričom sa dozvedáme, že pred múzeom to "nebude dobré", ale našli pre náš koncert náhradný priestor, jedálenská sála v Eurohoteli... No aspoň niečo. Super. Tešíme sa a ešte úprimne ľutujeme vedenie Múzea Andyho Warhola za veľký problém, ktorý v múzeu nastal.
15.00 Prichádzame do Medzilaboriec a realita je trošku iná. V múzeu sa svieti, žiadna známka po technických operáciách nie je viditeľná. Eurohotel je otrasný, nevieme, či sa smiať alebo plakať. Personál ako zo šedivého socíku a v "koncertnej sále" miestni "štamgasti" veselo pri pivku, za sprievodu Markízy... No nič. Snažíme sa dodržať, čo sme sľúbili. Pripravujeme koncert a dohadujeme sa, čo budeme robiť v prípade nepriaznivých "klimatických" úkazov počas performance.
18.45 Pätnásť (!) minút pred koncertom sa stretávame s prvým oficiálnym zástupcom našej hosťujúcej inštitúcie. Prichádza riaditeľka múzea, od ktorej sa dozvedáme ďalšie iné nehody, náhody, nevýhody, ťažkosti a problémy.
Tu zrazu sa Ivanovi podarí vykúzliť zvuk, ktorý znie asi takto: "..ministerstvo kultúry.. podnet na sťažnosť...". Nastáva nečakaný obrat v hre. Menia sa masky. Scénar sa prepisuje v reálnom čase. Dráma sa mení na tragikomédiu o ľudskej primitívnosti.
Personál hotela sa v nových rolách (s tým istým obsadením) predbieha v ochote ponúknuť nám iné priestory - zimnú záhradu, vínnu pivnicu a pod. Zo strany múzea je snaha všetko vysvetliť a zahrať si športovú hru o premiestňovaní scény na čas. Veľmi ťažko sa im vysvetľuje, že 15 minút pred začiatkom koncertu je trošku neskoro a navyše po všetkých tých udalostiach na to nemáme ani chuť. Vrcholom debaty je veta: "nebuďte tvrdohlavý, tu na východe všetci tvrdo bojujeme..." od riaditeľky Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach pani Maďarovej.
19.00 Prichádzajú ľudia ( konečne niečo pozitívne... ) a dozvedáme sa dnešné vylepovanie plagátov po mestečku. Napriek tomu tu je aj skupinka mladých ľudí až z Bardejova (asi hodina cesty autom odtiaľ) a francúzsky filmársky štáb, ktorý v okolitých lesoch robí dokument.
19.20 S malým meškaním (spôsobeným miestnymi zástupcami "kultúry") odohráme koncert, na ktorom úvodný kus M. Burlasa (Záznam siedmeho dňa)zaznel tak neúprosne tvrdo, akoby sme ju hrali ľudom, ktorých konanie inšpirovalo k napísaniu skladby (pozn.: bola napísaná v roku 1993 ako reakcia na vtedajšiu politickú situáciu na Slovensku). Počas interpretácie Toy Piano Suite (J. Cage) si pán Bycko, ktorý bol ako riaditeľ Spoločnosti Andyho Warhola spoluorganizátorom nášho koncertu (mimochodom, prišiel na koncert, ako sa patrí - inkognito, po druhej skladbe), pekne ťukal čajovou lyžičkou do kovovej tácky. Akože do rytmu...

Ďakujeme všetkým zúčastneným.
Fero Király
Hudobníci: Ivan Šiller, Zuzana Biščáková, Fero Király, Eunjoo Noh, Dalibor Kocián
Zvuk: Roman Laščiak
Foto: Lucia Csajka
Doprava: Csaba Ferenczy